Publikované 21.08.2026
Dlhodobým záujmom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. nie je len nepretržité poskytovanie kvalitných, spoľahlivých a bezpečných služieb, ale aj otvorená komunikácia s verejnosťou. Pravidelne preto prináša odpovede na otázky médií, samospráv a predovšetkým vás, zákazníkov.
V posledných týždňoch má veľká časť týchto otázok spoločného menovateľa. Je ním voda a sucho.
Odpovede spolu súvisia viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Voda nie je samozrejmosť. Sucho ovplyvňuje aj zásobovanie východného Slovenska
Otočíme kohútikom a voda tečie. Každý deň, vo dne aj v noci. Je to služba, na ktorú sme si zvykli natoľko, že len málokedy o nej premýšľame v širších súvislostiach. Neriešime, odkiaľ sa voda v našich domácnostiach vlastne berie. A možno ešte menej sa zamýšľame nad tým, čo sa stane, keď jej začne byť menej tam, kde sa celý proces zásobovania začína – v prírode.
Leto 2026 ukazuje, že táto otázka už nie je teoretická. Sucho zasahuje veľkú časť Európy a jeho dôsledky pociťuje aj Slovensko. Na východe krajiny ich Východoslovenská vodárenská spoločnosť vidí priamo na niektorých vodárenských zdrojoch.
Nedostatok vody už dávno nie je problémom iba južných krajín Európy. Dlhé obdobia bez plošných zrážok, vysoké teploty, intenzívnejší výpar a nerovnomerné rozloženie zrážok menia vodnú bilanciu aj v strednej Európe.
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu sa sucho na Slovensku prehlbuje už od decembra 2025. Koncom júla zasahovalo začínajúce až extrémne pôdne sucho 93 percent územia Slovenska. Najvyšší deficit pôdnej vlahy pritom SHMÚ zaznamenal na krajnom východe a v Slanských vrchoch.
Ani európsky obraz nie je priaznivejší. Copernicus Climate Change Service / ECMWF, uvádza, že suché podmienky v značnej časti Európy pretrvávali a prietoky boli vo veľkej časti západnej, strednej a východnej Európy výrazne podpriemerné. Medzi dotknutými krajinami sa uvádza aj Slovensko.
To, čo dnes vidíme na východnom Slovensku, preto nie je izolovaný problém jednej vodárenskej spoločnosti. Je to lokálny prejav oveľa širšej zmeny podmienok, v ktorých hospodárime s vodou.

Ako sa tento celoeurópsky problém prejavuje priamo u nás?
VVS, a.s. získava väčšiu časť pitnej vody z podzemných zdrojov – prameňov, studní a vrtov. Zvyšok pochádza z povrchových zdrojov, predovšetkým z vodárenských nádrží a vodných tokov. Práve menšie lokálne podzemné zdroje patria dnes medzi najcitlivejšie miesta systému.
„V posledných rokoch na nich čoraz častejšie zaznamenávame pokles výdatnosti. Kým v minulosti bolo zásobovanie stabilnejšie a podobné situácie sme riešili podstatne menej, dnes sa dôsledky dlhšieho sucha a vysokých teplôt objavujú opakovane. V auguste sme pokles výdatnosti evidovali napríklad na vodárenských zdrojoch v lokalitách Oreské a Staré. Obyvatelia obcí Staré, Oreské a Zbudza preto boli začiatkom augusta vyzvaní na šetrenie pitnou vodou. Dodávka pritom zostala plynulá a situácia stabilizovaná – cieľom výzvy bolo predísť jej zhoršeniu. Odporúčania alebo obmedzenia používania pitnej vody sa počas aktuálneho obdobia sucha týkajú aj ďalších lokalít, medzi nimi napríklad obcí Ruskov, Ďurkov, Svinica, Vtáčkovce, Mirkovce, Žehňa, Kurimka, Vyšný Mirošov, Mestisko, Tarnov, Harhaj, Vyšný Kručov, Kalša či Kuzmice.
Situácia sa však priebežne mení. Výdatnosť zdrojov aj spotrebu vody preto priebežne monitorujeme a vyhodnocujeme podľa aktuálneho stavu,“ vysvetľuje Ing. Stanislav Ševčík, výrobno-technický riaditeľ VVS, a.s.
Prečo je vody menej práve vtedy, keď jej potrebujeme viac?
S klesajúcou výdatnosťou zdrojov úzko súvisí ďalšia téma, ktorá počas horúcich letných dní pravidelne rezonuje – rastúca spotreba pitnej vody.
Suché leto totiž vytvára dvojitý tlak. Práve v období, keď majú niektoré vodárenské zdroje nižšiu výdatnosť, odber vody rastie.
Rozširujú sa obytné zóny, pribúdajú bazény, automatické závlahové systémy a intenzívnejšie zavlažovanie záhrad. Zvýšené odbery VVS, a.s. pravidelne zaznamenáva najmä vo večerných hodinách.
Jeden bazén alebo jedna polievaná záhrada vodárenský systém neohrozia. Ak však v rovnakom čase začnú pitnú vodu týmto spôsobom využívať stovky domácností zásobovaných z jedného menšieho zdroja, situácia sa výrazne mení.
Každý zdroj má svoju maximálnu výdatnosť. Ak do systému priteká menej vody, ako z neho obyvatelia v danom čase odoberajú, hladina vo vodojeme klesá. Pri kritickom vývoji musí spoločnosť vodojemy dopĺňať cisternami a v krajnom prípade môže byť potrebné dodávku vody regulovať a zabezpečiť náhradné zásobovanie.
Preto výzva na nenapúšťanie bazénov či obmedzenie polievania nie je samoúčelným zákazom. Je snahou zachovať dostupnú pitnú vodu predovšetkým na pitie, varenie a základnú hygienu.
Keď za vodu platím, prečo mám jej spotrebu obmedzovať?
Odpoveď sa začína pri samotnom vodárenskom zdroji.
Vodárenská spoločnosť dokáže vodu zo zdroja odobrať, upraviť, kontrolovať jej kvalitu, akumulovať ju vo vodojemoch a prostredníctvom rozsiahlej siete dopraviť až do domácností.
Nedokáže však vyrobiť vodu v prírodnom zdroji.
Ak v dôsledku dlhodobého sucha klesá výdatnosť prameňa, studne alebo vrtu, nejde o poruchu, ktorú možno jednoducho opraviť. Zo zdroja zároveň nemožno dlhodobo odoberať ľubovoľné množstvo vody bez ohľadu na jeho prirodzenú kapacitu.
A je tu ešte jedna skutočnosť, o ktorej mnohí zákazníci nevedia: ani voda odoberaná z prírodných zdrojov nie je pre vodárenskú spoločnosť zadarmo.
VVS, a.s. za jej odber platí štátu zákonom stanovené úhrady a samotné využívanie vodárenských zdrojov podlieha pravidlám a povoleniam.
To však nijako nemení základný fakt, že množstvo dostupnej vody závisí predovšetkým od výdatnosti konkrétneho prírodného zdroja. Ak v ňom v dôsledku dlhodobého sucha vody ubúda, zaplatením vyššej úhrady jej v prameni, studni či vrte nepribudne.
Keď teda zákazník platí vodné, platí za službu, vďaka ktorej sa voda zo zdroja dostane v požadovanej kvalite a spoľahlivo až k jeho vodovodnému kohútiku – za celý systém jej odberu, úpravy, kontroly, čerpania, akumulácie a distribúcie.
Máme teda na Slovensku dosť vody?
Je to logická otázka. Slovensko stále patrí medzi krajiny s pomerne bohatými zásobami pitnej vody.
To však môže vytvárať falošný pocit bezpečia.
Rozhodujúce totiž nie je iba to, koľko vody máme na Slovensku celkovo. Dôležité je aj to, kde sa voda nachádza a či ju vieme dostať tam, kde je práve potrebná.
„Najväčšie problémy v súčasnosti evidujeme predovšetkým v oblastiach zásobovaných z menších lokálnych zdrojov, ktorých výdatnosť výraznejšie závisí od zrážok a hydrologickej situácie,“ uvádza Stanislav Ševčík, výrobno-technický riaditeľ VVS, a.s.
Významné vodárenské nádrže zatiaľ predstavujú stabilnejšie zdroje.
A práve rozdiel medzi lokalitou, kde voda chýba, a miestom, kde máme stabilný a dostatočne kapacitný zdroj, nás privádza k ďalšej často kladenej otázke:
Ak máme vodu inde, nedá sa jednoducho priviesť tam, kde jej je málo?
Dá. Nie však zo dňa na deň.
„Jednou z ciest, ako zvýšiť bezpečnosť zásobovania do budúcnosti, je prepájanie vodárenských systémov tak, aby bolo možné vodu z kapacitne dostatočných zdrojov dostať aj do oblastí, kde kapacita lokálnych zdrojov nemusí byť v určitých obdobiach dostatočná. Aby sme ale boli konkrétni, spomeniem napríklad pripravovaný projekt Ďurkov – napojenie na privádzacie potrubie z vodárenského systému Starina,“ objasňuje Ing. Ševčík, výrobno-technický riaditeľ VVS, a.s.
V súčasnosti je spracovaná projektová dokumentácia stavebného zámeru a my zabezpečujeme záväzné stanoviská potrebné na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere a overenie projektu stavby. Po vydaní rozhodnutia môže následne naša spoločnosť pristúpiť ku krokom spojeným s výberom dodávateľa a realizáciou stavby.
„Kapacita navrhovaného potrubia počíta aj s potrebou pitnej vody pre obce Nižný a Vyšný Čaj. Po vybudovaní privádzacieho potrubia a potrebných vodovodov v jednotlivých obciach bude možné z vodárenského systému Starina – Košice zabezpečovať distribúciu pitnej vody aj do ďalších lokalít, medzi nimi do Ďurkova, Ruskova, Svinice, Košických Oľšian, Olšovian či Blažíc,“ doplnil Ing. Ševčík.
Aj tento konkrétny projekt zároveň ukazuje, že nestačí iba reagovať vo chvíli, keď lokálny zdroj prestáva postačovať. Na možné obdobia nedostatku vody sa treba pripravovať vopred.
Čo teda môžeme urobiť pre vodu zajtrajška?
Prepájanie vodárenských sústav je iba jednou časťou skladačky.
Ak má Slovensko zvládnuť častejšie suchá a rastúci tlak na vodárenské zdroje, bude potrebná kombinácia viacerých opatrení – dôsledná ochrana existujúcich vodárenských zdrojov, modernizácia infraštruktúry, budovanie prepojení medzi vodárenskými systémami, znižovanie strát vody vo vodovodných sieťach a zodpovednejšie využívanie pitnej vody.
Dôležité je pritom aj to, čo sa deje mimo samotných vodární. Stav vodárenských zdrojov ovplyvňuje hospodárenie s krajinou, ochrana území okolo zdrojov, odlesňovanie, urbanizácia či schopnosť krajiny zadržiavať vodu.
Vodárenská spoločnosť môže zvyšovať odolnosť systému. Nemôže však sama vyriešiť príčiny hydrologického sucha.
A tým sa vraciame k otázke, ktorá sa môže zdať zo všetkých najjednoduchšia: Má šetrenie vodou jedného človeka vôbec význam?
Má.
Ak VVS, a.s. zaznamená pokles výdatnosti zdroja, upozorňuje samosprávy a žiada obyvateľov, aby pitnú vodu používali prednostne na pitie a hygienické účely. Väčšina ľudí podľa skúseností vodárenskej spoločnosti tieto odporúčania rešpektuje. Zvýšené večerné odbery však ukazujú, že stále máme rezervy.
Šetriť vodou neznamená vzdať sa bežného života. Znamená rozlišovať medzi vodou, ktorú skutočne potrebujeme, a pitnou vodou, ktorú v období sucha spotrebujeme na účely, pri ktorých ju dokážeme ušetriť.
Pretože za každým otočením kohútika je prírodný zdroj, ktorý má svoje limity. Je tam technológia, ktorá má svoju kapacitu. A je tam infraštruktúra, ktorú treba udržiavať, modernizovať a pripravovať na meniace sa podmienky.
Napokon je tam však príroda, ktorej možnosti nedokáže prekročiť ani najmodernejšia vodárenská spoločnosť.
Vodu vieme odobrať, upraviť a dopraviť. Nevieme ju však vytvoriť tam, kde jej je v prírode nedostatok.
Preto dnes už otázka neznie iba: Máme na Slovensku dosť vody?
Čoraz dôležitejšia je iná:
Dokážeme sa o vodu, ktorú máme, postarať tak, aby jej bolo dosť aj zajtra?
Ostatné články
21.05.2026
24.04.2026
09.03.2026
09.03.2026
03.03.2026
27.11.2025
04.07.2025
23.06.2025
12.05.2025
16.04.2025
29.01.2025
30.12.2024
27.08.2024
22.07.2024
12.07.2024
18.06.2024
29.04.2024
29.04.2024
19.03.2024
12.02.2024
29.01.2024
08.12.2023
27.09.2023
05.09.2023
30.08.2023
27.07.2023
17.07.2023
14.07.2023
13.06.2023
08.06.2023
31.05.2023
18.05.2023
18.05.2023
03.05.2023
03.05.2023
22.04.2023
14.04.2023
14.04.2023
12.04.2023
06.04.2023
20.03.2023
28.02.2023
16.02.2023
15.12.2022
06.12.2022
29.11.2022
28.10.2022
13.09.2022
05.09.2022
01.08.2022
22.03.2022
28.02.2022
25.02.2022
18.02.2022
17.01.2022
05.01.2022
04.01.2022
12.11.2021
19.10.2021
05.07.2021
04.06.2021
08.03.2021
05.02.2021
11.11.2020
30.10.2020
16.09.2020
10.09.2020
03.08.2020
20.07.2020
23.06.2020