Košice, 11. 11. 2020 - Zrážkové vody je laický názov pre dážď alebo roztopený sneh, ktorý vtečie do verejnej kanalizácie. Odborný názov je voda z povrchového odtoku odvádzaná do verejnej kanalizácie. Ako sa dá už z odborného názvu usúdiť, je to voda z povrchového odtoku, čiže z povrchov, ktoré nie sú schopné vodu prepustiť do zeme, napr. strechy, chodníky, cesty, nepriepustné parkoviská.
Stalo sa pre nás úplnou samozrejmosťou, že aj počas dažďov naďalej jazdíme na mokrých, ale nie zaplavených cestách, betónové parkovisko na ktorom sme odstavili auto nie je zaliate vodou a bez problémov používame chodník vo vyasfaltovanej pešej zóne. Tento komfort si užívame preto, lebo na týchto plochách sú vybudované dažďové vpuste, ktoré spadnutú vodu odvádzajú do verejnej kanalizácie. Na všetko, čo súvisí s touto témou sme sa opýtali Anity Gašparíkovej, ekonomickej riaditeľky Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
Prečo musíme platiť za zrážkové vody?
„Vtokom do verejnej kanalizácie sa zrážkové vody premiešajú s odpadovými vodami a sú kanalizačnými zberačmi odvádzané na čistiareň odpadových vôd. Na čistiarni odpadových vôd sú z nich odstránené hrubé nečistoty, napr. kamene, štrk, alebo posypový materiál zo zimnej údržby, následne prechádzajú mechanickým a biologickým stupňov čistenia a takáto voda zbavená nečistôt sa vracia toku, aby dokonalý prírodný proces , proces kolobehu vody sa mohol začať odznova.
Čiže, aj zrážkové vody odvádzané verejnou kanalizáciou prechádzajú procesom čistenia a to je ten dôvod, prečo sa aj za „padajúci dážď“ platí. Vodárne poskytujú službu odvádzania odpadových vôd a následne realizujú proces čistenia odpadových vôd, so všetkými nákladmi, ktoré s tým súvisia – údržba, chemikálie, elektrická energia, kalové hospodárstvo, ľudský kapitál, investície.“
Kto má platiť za zrážkové vody a ako sa to vlastne počíta?
„Povinnosť platiť náklady za odvádzanie a čistenie zrážkových vôd má vlastník nehnuteľnosti, z ktorej sa kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty sa vody z povrchového odtoku odvádzajú do verejnej kanalizácie. Jednoducho povedané, vlastníci domov, spoluvlastníci bytov v obytných domoch, vlastníci parkovísk, vlastníci verejných priestorov ako sú chodníky a námestia, vlastníci a prevádzkovatelia ciest.
Spôsob výpočtu poplatku za odvádzanie zrážkových vôd je definovaný vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 nasledovným, na prvý pohľad náročným vzorcom: Množstvo vôd z povrchového odtoku = ∑ Sr.Hz.10-3 (m3.rok-1), kde Sr= S.Ψ (m2). Povedzme si to ale zrozumiteľne: plocha S, z ktorej sa odvádzajú zrážkové vody sa vynásobí koeficientom priepustnosti Ψ (0,9 – nepriepustné plochy, 0,4 – čiastkovo priepustné plochy, alebo 0,03 – dobre priepustné plochy) a následne sa vynásobí koeficientom priemeru 5 ročného úhrnu zrážok v danej lokalite. Výsledok vypočítaný v m3, je množstvo odpadových vôd, za ktorý je fakturovaný poplatok za odvádzanie odpadových vôd.
Uvediem príklad. Ak mám odkvapy zo strechy o ploche 100 m2 napojené do verejnej kanalizácie a bývam v Košiciach, kde je päťročný priemerný úhrn zrážok 600 mm, za odvádzanie vody zo strechy do verejnej kanalizácie zaplatím: 100 m2 x koeficient 0,9 x 600 x 10-3 = 54 m3 x 0,9870 EUR / m3 = 53,30 EUR / rok
Pre vlastníka domu je to cca 0,18 EUR denne za komfort bývania. Komfort, že vody zo strechy, vydláždených chodníkov a betónových plôch nekončia na rozmočenom trávniku, okrasnej alebo zeleninovej záhrade, v pivnici , ale pod základmi domu.“
Pre niekoho je to možno veľa a preto je na mieste aj otázka, čo mám robiť ak nechcem platiť za zrážkové vody?
„Odpoveď je jednoduchá - odpojiť odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených plôch od verejnej kanalizácie. Možno sa to zdá prečudesné, ale vodárenské spoločnosti nemajú záujem na odvádzaní a čistení zrážkových vôd. Kapacita kanalizačnej siete nie je prioritne dimenzovaná na čoraz častejšie prívalové dažde. Používaná soľ a štrk zo zimnej údržby zbytočne poškodzuje kanalizáciu a zvyšuje náklady na čistenie. Za ekologicky a ekonomicky najvhodnejší spôsob odvádzania zrážkových vôd považujeme priame vsakovanie do zeme, využitie zrážkových vôd na polievanie v záhradách a v neposlednom rade, zrážková voda vsiaknutá do zeme bráni vysúšaniu krajiny.“
Ako vyzerajú zrážkové vody v číslach vodárenskej spoločnosti?
„Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. v roku 2019 prostredníctvom verejnej kanalizácie odviedla a vyčistila 60,08 mil. m3 odpadových vôd. Zrážkové vody predstavujú z uvedeného množstva 12.353.438 m3 , čo je 21.%. 28,8 % zo zrážkových vôd, t. j. 3 562 315 m3 pochádza z verejných ciest, chodníkov a parkovísk. Pre ilustráciu len v meste Košice máme cesty, parkoviská a chodníky, z ktorých je zrážková voda odvádzaná do verejnej kanalizácie v rozlohe 2 782 893,22 m2.“
NAHLÁSENIE PORUCHY