Mediálne centrum - Suťaže - Svetový deň vody 2022 - súťaže - Najväčšie vodné zdroje H2O na východe Slovenska

Najvýdatnejšie zdroje H₂O na východe Slovenska

Najväčšou zásobárňou pitnej vody je podzemná voda. Tie má podľa slov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Slovensko dostatočné a netreba sa báť žiadneho vysychania krajiny. Samozrejme, že klimatické zmeny vplývajú na obsah zásob výrazne. Zdroje vody sú však v jednotlivých častiach Slovenska rozdielne.

Vodu, ktorá nám v regióne prešovského, košického a čiastočne banskobystrického kraja priteká do domácností z verejného vodovodu, zabezpečujú pracovníci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.. Ročne jej vyprodukujú neuveriteľné množstvo – približne 46 miliónov metrov kubických. VVS, a.s. odoberá vodu  na ďalšie spracovanie z niekoľkých stoviek zdrojov. Ide o množstvo podzemných prameňov, studní či vrtov, no najväčšou zásobárňou vody na východe sú povrchové zdroje: vodárenské nádrže. Z podzemných zdrojov sú najvýdatnejšie prameň Drienovec neďaleko Košíc a Vyšný Slavkov pri Prešove. Vodárenské nádrže Starina a Bukovec sú najväčšie zásobárne vody nielen na východnom, ale na celom Slovensku.     

Prameň Drienovec

Vyviera spod skalného masívu bývalého letného biskupského sídla. Pôvodne bol v pramenisku umelý rybník, ktorý sa využíval na zavlažovanie neďalekých záhrad a viníc. Zistilo sa však, že prameň je veľmi výdatný a má mimoriadne kvalitnú vodu. A preto v 50-tych rokoch minulého storočia rybník vypustili, odkryli pramene a odborníci spracovali projekt na zachytávanie týchto prameňov. Vytvoril sa košický skupinový vodovod, na ktorý sa postupne pripájali novovybudované vodovody. Voda z Drienovca zásobuje nielen obyvateľov Košíc, ale aj mnohých ďalších obcí.

Prameň Vyšný Slavkov

V roku 1947 sa začal budovať prešovský skupinový vodovod. Jeho hlavný prameň na zásobovanie pitnou vodou sa nachádza v obci Vyšný Slavkov. Odtiaľ sa pitná voda dopravuje do Prešova a okolitých obcí  samospádom cez rôzne vodárenské objekty liatinovým potrubím dlhým asi 50 km. V súčasnosti je na objekt pripojených asi 57 000 obyvateľov.

Vodárenská nádrž Bukovec

Vodárenská nádrž Bukovec bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou slúži na vyrovnávanie kolísavých výdatností zdrojov košického skupinového vodovodu a plní aj ochrannú funkciu pri znižovaní povodňových prietokov. Stavala sa z jednoduchého dôvodu – zabezpečiť pitnú vodu pre Košice a okolie. Podzemné zdroje Drienovského alebo Košického skupinového vodovodu už rozrastajúcej sa mestskej aglomerácii nestačili. Hrádza sa začala zasýpať  v roku 1971, v roku 1974 ju začali napúšťať vodou a verejnosti naplno slúži od roku 1975. Vodou z Bukovca sa cez úpravňu a vodojemy Červený rak zásobujú sídliská v západnej časti mesta Košice. Nádrž Bukovec leží v chránenom pásme, kde je kúpanie alebo akákoľvek činnosť zakázaná.

Vodárenská nádrž Starina      

Na území Národného parku Poloniny leží vodná nádrž Starina. Nádrž zásobuje pitnou vodou takmer celé východné Slovensko a je najväčšou nádržou na pitnú vodu v strednej Európe. Okrem toho znižuje povodňové prietoky pod vodným dielom a zabezpečuje minimálne prietoky na Ciroche pod nádržou. Nachádza v I. a II. Stupni hygienickej ochrany, preto tu platia prísne pravidlá. V jej vodách sa nesmiete kúpať, člnkovať, ani chytať ryby. Dokonca aj priblíženie sa k brehom je prísne zakázané. S výstavbou Stariny sa začalo v 80-tych rokoch minulého storočia, z dôvodu nedostatku pitnej vody najmä pre Košice. Išlo o extrémne suché roky, kedy mali obyvatelia Košíc a okolia doslova vodu na prídel len niekoľko hodín počas dňa. Až vybudovanie Stariny situáciu vyriešilo. Nádrž je plošina, tzv. lievik, ktorý je spojený s budovou dlhými chodbami s potrubiami. Nimi sa odvádza voda do úpravne vody v Stakčíne.