Mediálne centrum - Suťaže - Svetový deň vody 2022 - súťaže - Najväčšie vodné zdroje H2O na východe Slovenska

Najvýdatnejšie zdroje H2O na východe Slovenska

 

Najväčšou zásobárňou pitnej vody je podzemná voda. Tie má podľa slov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Slovensko dostatočné a netreba sa báť žiadneho vysychania krajiny. Samozrejme, že klimatické zmeny vplývajú na obsah zásob výrazne. Zdroje vody sú však v jednotlivých častiach Slovenska rozdielne.

Vodu, ktorá nám v regióne prešovského, košického a čiastočne banskobystrického kraja priteká do domácností z verejného vodovodu, zabezpečujú pracovníci Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.. Ročne jej vyprodukujú neuveriteľné množstvo – približne 46 miliónov metrov kubických. VVS, a.s. odoberá vodu  na ďalšie spracovanie z niekoľkých stoviek zdrojov. Ide o množstvo podzemných prameňov, studní či vrtov, no najväčšou zásobárňou vody na východe sú povrchové zdroje: vodárenské nádrže. Z podzemných zdrojov sú najvýdatnejšie prameň Drienovec neďaleko Košíc a Vyšný Slavkov pri Prešove. Vodárenské nádrže Starina a Bukovec sú najväčšie zásobárne vody nielen na východnom, ale na celom Slovensku.     

 

Prameň Drienovec

Vyviera spod skalného masívu bývalého letného biskupského sídla. Pôvodne bol v pramenisku umelý rybník, ktorý sa využíval na zavlažovanie neďalekých záhrad a viníc. Zistilo sa však, že prameň je veľmi výdatný a má mimoriadne kvalitnú vodu. A preto v 50-tych rokoch minulého storočia rybník vypustili, odkryli pramene a odborníci spracovali projekt na zachytávanie týchto prameňov. Vytvoril sa košický skupinový vodovod, na ktorý sa postupne pripájali novovybudované vodovody. Voda z Drienovca zásobuje nielen obyvateľov Košíc, ale aj mnohých ďalších obcí.

 

Prameň Vyšný Slavkov

V roku 1947 sa začal budovať prešovský skupinový vodovod. Jeho hlavný prameň na zásobovanie pitnou vodou sa nachádza v obci Vyšný Slavkov. Odtiaľ sa pitná voda dopravuje do Prešova a okolitých obcí  samospádom cez rôzne vodárenské objekty liatinovým potrubím dlhým asi 50 km. V súčasnosti je na objekt pripojených asi 57 000 obyvateľov.

 

Vodárenská nádrž Bukovec

Vodárenská nádrž Bukovec bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1976. Okrem zásobovania obyvateľov pitnou vodou slúži na vyrovnávanie kolísavých výdatností zdrojov košického skupinového vodovodu a plní aj ochrannú funkciu pri znižovaní povodňových prietokov. Stavala sa z jednoduchého dôvodu – zabezpečiť pitnú vodu pre Košice a okolie. Podzemné zdroje Drienovského alebo Košického skupinového vodovodu už rozrastajúcej sa mestskej aglomerácii nestačili. Hrádza sa začala zasýpať  v roku 1971, v roku 1974 ju začali napúšťať vodou a verejnosti naplno slúži od roku 1975. Vodou z Bukovca sa cez úpravňu a vodojemy Červený rak zásobujú sídliská v západnej časti mesta Košice. Nádrž Bukovec leží v chránenom pásme, kde je kúpanie alebo akákoľvek činnosť zakázaná.

 

Vodárenská nádrž Starina      

Na území Národného parku Poloniny leží vodná nádrž Starina. Nádrž zásobuje pitnou vodou takmer celé východné Slovensko a je najväčšou nádržou na pitnú vodu v strednej Európe. Okrem toho znižuje povodňové prietoky pod vodným dielom a zabezpečuje minimálne prietoky na Ciroche pod nádržou. Nachádza v I. a II. Stupni hygienickej ochrany, preto tu platia prísne pravidlá. V jej vodách sa nesmiete kúpať, člnkovať, ani chytať ryby. Dokonca aj priblíženie sa k brehom je prísne zakázané. S výstavbou Stariny sa začalo v 80-tych rokoch minulého storočia, z dôvodu nedostatku pitnej vody najmä pre Košice. Išlo o extrémne suché roky, kedy mali obyvatelia Košíc a okolia doslova vodu na prídel len niekoľko hodín počas dňa. Až vybudovanie Stariny situáciu vyriešilo. Nádrž je plošina, tzv. lievik, ktorý je spojený s budovou dlhými chodbami s potrubiami. Nimi sa odvádza voda do úpravne vody v Stakčíne.