Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.

Nahlásenie poruchy

závod Košice

055/7952 420

Webcentrum

Prihlásenie

História

Krátka prechádzka z histórie do prítomnosti VVS, a.s.

Prvézmienky o výstavbe vodovodov na Východnom Slovensku sa viažu k mestu Bardejov. V tomto meste slúžil jednoduchý vodovod na zásobovanie pitnou vodou už v 15. storočí. Charakteristickou črtou sú drevené prívodné a zásobovacie potrubia, ale aj samotná rozvodná sieť. Medzi najvýznamnejšie vodovody z obdobia konca 19. a zač. 20. storočia patrí vodovod v Prešove, Košiciach a v Rožňave. V 30-tych rokoch sa k tomu pričlenili vodovody v Slanci, Humennom a v Michalovciach.

Oficiálna história spoločnosti  sa však začala písať neskôr, až v roku 1966, keď bol Ministerstvom  lesného a vodného hospodárstva ČSSR a krajskými orgánmi  schválený štatút  krajskej organizácie Východoslovenské vodovody a kanalizácie (VVaK) v Košiciach, ktorý určoval  pôsobnosť krajského podniku na vtedajšom území  východoslovenského kraja. Išlo o právneho nástupcu  bývalých vodohospodárskych organizácií  (KVRIS a OVHS).

Podnik VVaK bol vnútorne členený na riaditeľstvo, okresné závody v sídlach Bardejov, Humenné, Košice, Michalovce, Poprad, Prešov, Rožňava (so sídlom v Revúcej),  Spišská Nová Ves a Trebišov a miestne prevádzky. Vznik VVaK spôsobil výrazné zlepšenie  zásobovania pitnou vodou, odkanalizovania a čistenie odpadových vôd v okresných sídlach i ďalších mestách. Výrazný rozvoj nastal najmä v 80-tych rokoch 20. storočia, keď prudko vzrástla hodnota základných prostriedkov na 8,5 miliárd Kčs. V roku 1989 bola Registrovým súdom založená „Zakladajúca listina“ štátneho podniku Východoslovenských vodární a kanalizácií, Košice. Zároveň bol odčlenený Stavebno – montážny závod Bardejov (založený v r. 1985), z ktorého vznikol samostatný štátny podnik Vodostav Bardejov. Medzi obidva subjekty  bol rozdelený majetok, práva aj záväzky. V roku 1994 bola v spolupráci so ZMOSom vypracovaná koncepcia transformácie š.p. Vodární a kanalizácií a v roku  1998 bol projekt privatizácie schválený Ministerstvom pre správu a privatizáciu SR, no nebol realizovaný z dôvodu zmeny koncepcie transformácie VaK. Až v roku 2001 vláda SR schválila novú koncepciu transformácie V a K.

Nová história vodárenstva na východe Slovenska sa otvorila s účinnosťou od 1. mája 2003, keď bola založená Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Na novovzniknutý subjekt bol prevedený majetok zrušeného štátneho podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie, Košice v súlade s privatizačným projektom a rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Jediným akcionárom spoločnosti bol  Fond národného majetku SR. Majetok bývalého štátneho podniku sa rozdelil medzi VVS, a.s. a Podtatranskú vodárenskú spoločnosť,  ktorá vznikla  z pôvodných odštepných závodov VVaK š.p. (OZ Poprad, Spišská Nová Ves a Stará Ľubovňa). V roku 2004 sa v súlade s privatizačným projektom začal prevod akcií Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., (VVS,a.s.) na mestá a obce v regióne jej pôsobnosti.

Ambiciózny manažment rozbehol činnosť mladej akciovej vodárenskej spoločnosti s cieľom vytvoriť silnú a stabilnú firmu vo východoslovenskom regióne. Formuje sa teda nová, moderná, progresívne riadená a zákaznícky orientovaná spoločnosť. Zabezpečuje výrobu a plynulú dodávku pitnej vody, distribúciu vody do jednotlivých oblastí a tlakových pásem, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v 16 okresoch Košického, Prešovského a čiastočne i Banskobystrického kraja. Svoje služby ponúka verejnosti prostredníctvom deviatich závodov: Bardejov, Košice, Humenné, Michalovce, Prešov, Rožňava, Svidník, Trebišov a Vranov nad Topľou.

Zásadné kvalitatívne zmeny v akcionárskom portfóliu sa uskutočňovali paralelne so zmenami štrukturálnymi a organizačnými. V ich rámci vzniklo napríklad v roku 2004 Stredisko servisných činností  zamerané na opravu a overovanie vodomerov, otvorili sa prvé zákaznícke centrá v súlade s cieľom skvalitňovania služieb pre zákazníkov.

VVS sa stala najúspešnejšou vodárenskou spoločnosťou v predkladaní projektov kofinancovaných z EÚ a ich realizácii. Na  Slovensku bolo v roku 2004 otvorených asi 8 investičných projektov, spolufinancovaných z predvstupových fondov ISPA, v ktorých sa začala samotná výstavba – realizácia stavebných diel a jedným z najväčších bol  nesporne projekt Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie juhovýchodného Zemplína (celkové náklady 23,6 mil. eur). Všetky schválené projekty smerujú k napĺňaniu jedného z primárnych cieľov vodárenskej spoločnosti,  teda i  ku zvýšeniu napojenosti obyvateľstva na území pôsobnosti VVS.

Uvedené kvantitatívne zmeny, ale i zmenené vlastnícke vzťahy k infraštruktúre vodovodov a kanalizácií si vyžiadali  nové formy riešenia profesijných zámerov v slovenskom kontexte. VVS, a.s sa spolupodieľala na vzniku nového odborného združenia: Asociácie vodárenských spoločností, ktorá predstavuje plochu na riešenie spoločných problémov a zastupovanie oprávnených   požiadaviek  vodárenských spoločností.

VVS, a.s. začala v rokoch 2004 – 2010 investovať aktívne do obnovy technológií i zastaralého vozového parku, zavádza nové štandardy kvality do obsluhy zákazníkov, vytvára nové zákaznícke centrá a call centrá i prvé diaľkové odpočty.

Implementuje nový informačný systém SAP, centralizuje systémy. V roku 2006 spúšťa  projekt na ochranu životného prostredia „Čisté obce“, ktorý Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku a Ministerstvo životného prostredia SR ocenili  ako významný ekologický počin zameraný na zamedzenie nelegálnej likvidácie obsahu žúmp Národnou podnikateľskou cenou za životné prostredie v SR 2009.

   V záujme riešenia potrieb zásobovania kvalitnou pitnou vodou obyvateľstva VVS, a.s. zavádza do svojich prevádzok  moderné, efektívnejšie a ekonomicky výhodnejšie technológie úprav vody (napr.: Systém skorého varovania prostredníctvom biologického monitoringu“), dezinfekcie  vody (moderné dávkovacie zariadenia dezinfektantu, na dávkovanie plynného chlóru vákuové systémy s diaľkovým ovládaním, UV lampy, ozonizáciu).

   Z hľadiska energetickej náročnosti je v oblasti čistiarní odpadových vôd zmenou automatické riadenie dodávky kyslíka pomocou kyslíkových sond a sond na meranie koncentrácie dusičnanov a amónnych iónov, čím sa znížila  energetická náročnosť. Taktiež sa rieši problematika odstraňovania dusíka zaradením nitrifikačných a denitrifikačných zón a u veľkých ČOV biologické odstraňovanie fosforu. Postupne sa rieši v prevádzkach ČOV kontinuálne meranie, regulácia a automatizácia systémov čistiacich procesov. V minulosti vybudované rádiové siete sú nahrádzané progresívnym systémom telemetrických prenosov.

Ku 31.12. 2010 má Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. 845 akcionárov, podiel FNM SR predstavuje 0,82%.

Všetky aktivity manažmentu  VVS, a.s. smerujú ku vytvoreniu stabilnej obchodnej spoločnosti s ponukou vysoko kvalitných služieb, a teda i s ambíciou naplnenia podnikateľských zámerov.